NATIERAME KOVOVÉ POVRCHY

Odpoveď na otázku ČO? sa zdá byť jednoduchá – kov! Ale kovov je celá škála a musíme na ne pozerať zakaždým inak.

Najbežnejšie je klasické tzv. čierne železo, to spoznáme tak, že sa na ňom objavujú červenohnedé povlaky tzv. hrdza.

Oceľoliatina je oceľ obohatená o vyšší podiel uhlíka a spoznáme ju tak, že je viac porézna a korózne produkty sú tmavo šedej farby. Najčastejšie sa využíva na odlievanie korpusov rôznych obrábacích strojov, prevodových a dynamicky namáhaných strojárskych súčastí. Ďalším podkladom, ktorý sa vyskytuje už menej je legovaná oceľ tzv. nerez.

Hlavným poznávacím znakom je, že prakticky nekoroduje a to ani za tých najťažších koróznych podmienok. Veľmi často sa môžeme stretnúť s tzv. pozinkovaním, čo je tenký povlak zinku, ktorý je nanášaný na tzv. čierne železo za účelom zvýšenia antikoróznej odolnosti a podstatne predlžuje jeho odolnosť voči korózii.

Samostatnou kapitolou sú tzv. farebné kovy. Patrí sem napr. meď, hliník, titán-zinok, mosadz, bronz.

Ďalšia odpoveď je na otázku AKO? V amatérskych podmienkach je najčastejšie používanou aplikáciou - ŠTETEC. Táto aplikácia má svoje výhody tak aj nevýhody. Výhodou je výborné zapracovanie - najmä základných náterov do povrchu natieraného podkladu. Jej nevýhodou je nízka produktivita práce.

Aplikácia VALČEKOM túto nevýhodu - nízku produktivitu - odstraňuje, ale zároveň dochádza k nižšiemu zapracovanie farby do povrchu. Možno vo všeobecnosti povedať, že tam kde je povrch drsný a skladá sa z nesúvislých plôch (priehradová konštrukcia), volíme k aplikácii radšej štetec. Naopak na súvislé a hladké povrchy valček. Náterová látka pre aplikáciu štetcom sa riedi príslušným riedidlom na takú hustotu, aby nevznikala na natieranom povrchu tzv. brázda - to znamená, aby sa NL stačila rozliať pre zaistenie jednoliatej vrstvy.

Druhov štetcov je v dnešnej dobe na trhu celá škála a s ich výberom Vám pomôžu naši vyškolení predavači. Tiež riedenie pre aplikáciu valčekom má svoje zákonitosti. Tu sa musíme vyvarovať tzv. bublinkovania, ktoré vzniká vnášaním jemných bubliniek do náteru pri aplikácii. Konzistencia (hustota) farby musí umožniť prasknutie bubliniek a ich zliatie.

KEDY? všeobecne platí, že čo najskôr po vystavení konštrukcie koróznemu prostrediu (lebo budeme musieť vynaložiť menej úsilia k príprave povrchu pre náter).

Tu máme jedinú výnimku, a tou je pozinkovaný povrch. Tento povrch sa zo začiatku svojej životnosti s farbami príliš neznáša. Asi do pol roka vystavenia korozívnemu prostrediu je potrebné vložiť do náterového systému tzv. reaktívnu (penetračnú) vrstvu. V našom sortimente je to FERRO COLOR P. Možno tiež využiť výhody tzv. reaktívnych farieb, ktoré majú túto zložku v sebe zapracovanú. Povrchy ktoré boli v minulosti už natierané, je potrebné vždy zbaviť hrdze a starých, nepriľnavých vrstiev farieb.

Ďalej je dobré vždy overiť kompatibilitu starého náterového systému a novo nanášanými vrstvami. Poveternostné podmienky pri aplikácii sú tiež veľmi dôležité. Najväčším nepriateľom natierania kovov je vlhkosť. Profesionáli používajú za účelom jej zistenia meracie prístroje, ale môžeme si pomôcť logicky tzv. sedliackym rozumom. Nenatierajte vonkajšie plochy v letných mesiacoch skoro z rána, po výdatných dažďoch, keď hrozí odpar napršanej zrážkovej vody do ovzdušia. Aj v jesenných mesiacoch musíme dávať pozor na výskyt hmlistého oparu, ktorý môže trvať aj niekoľko hodín. V súvislosti s poveternostnými vplyvmi tu musím spomenúť ešte jeden jav, a tým je jav tzv. orosený pohár - rosný bod. Tento jav si môžeme predstaviť ako keď si za horúceho letného dňa vytiahnete studenú fľašu nápoja z chladničky. Aj na povrchu kovu, ktorý prenesiete z výrazne chladnejšieho prostredia do prostredia teplejšieho, začne kondenzovať zo vzduchu voda, ktorá môže začať proces tzv. podkorodovania.

NA AKO DLHO? je pomerne ťažká otázka. Tu vstupuje do procesu niekoľko premenných. Prvou z nich je korózne aktivita, ktorá bude na daný náter pôsobiť. Všeobecne platí, že čím silnejšie korózne prostredie bude pôsobiť, tým kratší čas nám náter odolá. Prvé delenie prostredia môžeme nadefinovať ako interiér a exteriér. V interiéri bežne vystačíme s farbami na vodnej a alebo syntetickej báze. Nepôsobí tu toľko vlhkosť a UV zo slniečka.

Ďalšie korózne prostredie môžeme definovať ako vonkajšia bez výskytu chemických látok - ako sú napríklad chloridy - tu je potrebné zvoliť už stabilnejšie väzby v náterových látkach - napr. alkyduretánové, akrylátové a pod.

Do prostredia s vyšším chemickým zaťažením - chemické prevádzky, ploty v bezprostrednej blízkosti ciest, kde sa v zime vykonáva ošetrenie posypovou soľou, strechy s vývodmi z pracovísk s chemickou výrobou atď. – tak tu musíme voliť, väčšinou, dvjkomponentné farby.

ČÍM? – náš sortiment náterových látok je naozaj široký a vo všetkých našich predajniach máme výborne preškolený personál, ktorý Vám s akoukoľvek otázkou rád pomôže. Ďalej naša firma disponuje samozrejme aplikačnými technikmi, ktorí sú taktiež k dispozícii.